sobota 5. decembra 2015

Čokoládová torta s čoko tyčinkami a čoko hoblinami



Znova sa našla jedna príležitosť k upečeniu torty. Priateľ chcel niečo priniesť do práce na jeho ročné pôsobenie vo firme a tak som sa ponúkla, že niečo upečiem. Na FB mám lajknutú jednu stránku o pečení, čiže inšpirácie som mala mnoho. Rozhodla som sa pre čokoládovú tortu s krémom z tvarohu a mascarpone (recept som už na blog dávala), ale s menšou obmenou. Cesto som rozkrojila a potrela džemom z lesného ovocia, vrch som ozdobila hoblinkami z mliečnej a bielej čokolády. Na umocnenie dobrého výzoru torty som použila čokoládové tyčinky a samozrejme ozdobná mašľa nesmela chýbať :)


streda 2. decembra 2015

Tip na výlet: zrúcanina hradu Šášov


V nedeľu boli konečne moje prosby vyslyšané. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o výlet sme sa konečne niekam vybrali. Cieľ našej cesty bol hrad Šášov. Dlhšie sme sa už naň chceli pozrieť a tak sme využili ako tak pekné počasie, aby sme preskúmali toto miesto.
Šášov sa nachádza niekoľko kilometrov za mestom Žarnovica. Šášovské podhradie je malá dedinka, takmer sme tam nemal kde zaparkovať. Preto odporúčam odstaviť auto hneď na začiatku dediny, ak sa vám podarí, môžte to skúsiť aj pod stromom, kadiaľ vedie cesta priamo na Šášovský hrad.
Ak hľadáte parádne miesto s krásnym výhľadom, kde je málo alebo žiadny ľudia a kde na vás dých história, určite navštívte túto zrúcaninu. Bolo tam naozaj magicky. Dobrovoľníci dokonca opravujú aj časť hradu, keď sme tam my boli, nepracoval zrovna nik a aj na hrade boli len 4 návštevníci okrem nás, čiže kľud sme mali zaručený. Okolie je tiež prekrásne. Pod hradom, ktorý je postavený na skale, tečie potom. Ak radi opekáte, posedíte, vychutnávate krásy prírody, vyberte sa sem v lete, sú tu nové prístrešky so stolmi a lavicami. Taktiež sa tu hráva divadlo, ako sme sa dočítali. To by som si veru rada pozrela :)
A viete ako vraj vznikol názov hradu Šášov? Raz sa jeden pán vybral loviť medveďa. Nepodarilo sa mu to a jeho šašo sa mu za to posmieval. Na druhý deň ho zobral so sebou, aby mu ho nadháňal. Pokus tiež nebol úspešný. V momente, keď pán osamel, šašo počul veľký krik. Medveď napadol jeho pána. Šašo mu zachránil život a pán mu na znak vďaky daroval tento hrad. Aspoň tak hovorí legenda. Šášov spolu s hradom Revište kedysi chránili cestu smerom na banícke mestá pred nevítanými nepriateľmi. Keď budete mať viac času, zastavte sa aj na Revišti, je to po ceste. My sa tam vyberieme nabudúce :)







sobota 14. novembra 2015

Jablkové taštičky zo špaldovej múky


Máme tu sezónu jabĺk. Určite veľa z vás teraz pečie koláče, kde hlavnú rolu hrajú jablká. Pité, páje, štrúdle, možností je veľa. Minule som pri prehľadávaní internetu narazila na jablkové taštičky a hneď som vedela, že ich musím vyskúšať. Pôvodný recept je samozrejme trocha iný, ja som si ho hneď upravila na zdravšiu verziu.

Potrebujeme: ( mierka: 2,5 dcl hrnček )
- 1 hrnček špaldovej múky
- pol hrnčeka hnedého cukru
- pol balenia kypriaceho prášku
- 1 a pol polievkovej lyžice roztopeného masla
- 1 vajíčko
- štipka soli
- 2 jabĺčka

Postup:
1. Múku, cukor, kypriaci prášok, maslo, vajíčko a štipku soli vypracujeme na trošku lepivé cesto. Dáme ho do mikroténového sáčku a šupneme ho do mrazničky na pol hodinu.

 2. Medzitým si ošúpeme jabĺčka a nakrájame ich na tenšie plátky, samozrejme, jaderník odstránime.

3. Cesto rozvaľkáme na cca 2- 3 mm a vykrajujeme koliečka s priemerom asi 7- 10 cm. Na každé koliečko uložíme plátok jabĺčka a preložíme. Nepritláčame. Dáme piecť do rúry na 180 stupňov. pečieme 15 minút. Vyberieme, môžme posypať cukrom, podľa chuti.

Recept je veľmi rýchly a chutný. Určite treba vyskúšať!

utorok 10. novembra 2015

Spectre - prvá bondovka, ktorú som videla


Už dlho som nebola v kine. Už dlho som sa doň chystala. A potom sa to stalo. Počula som novú pesničku od Sama Smitha- Writings on the wall, ktorá je titulnou k poslednej bondovke. Bolo rozhodnuté. Je čas prvý krát si pozrieť film o Jamesovi Bondovi, ktorý je taký populárny už niekoľko desiatok rokov. Nevedela som síce, čo mám od toho očakávať, ale.....bola som nadšená!
Nie som typ na takéto akčné filmy. Bond ma však prilákal svojou tradíciou. Každý, aj ten, kto absolútne nemá o týchto filmoch ani páru, vie:
- že Bond je agent 007 s povolením zabíjať
- že Bond má vždy nejakú peknú drsnú bond girl po svojom boku
- že Bond pije Martini- pretrepať, nemiešať
- že Bond má vždy nepriateľa na strane zla, ktorého aj tak nakoniec porazí
A takto by som mohla pokračovať ďalej. Spectre sa mi páčilo. Dejová zápletka nebola úplne top, ale to mi vôbec nevadilo. Film bežal veľmi rýchlo, ani som si nevšimla ako uplynulo tých skoro 150 minút. Pášili sa mi scény z Mexika, kde sa odohrávali úvodné scény počas Dias de Muertos a očarili ma aj tie, ktoré sa natáčali v Ríme. Pravdupovediac, trocha ma sklamala úloha Monicy Bellucci. Na to, koľko som toho čítala o jej úlohe vo filme v článkoch, som bola prekvapená, že odohrala asi tak 3 scény. Zato ma potešil Ralph Fiennes v úlohe M (áno, pre mňa ako pre odchovanca na Harrym Potterovi to navždy bude Lord Voldemort) a aj Ben Wishaw ako Q (počas filmu som stále premýšľala odkiaľ ho poznám, jasné, Parfum: Príbeh vraha a Atlas mrakov). Prekvapená a veľmi potešená som bola aj obsadením Andrewa Scotta, ktorého poznáme zo Sherlocka ako zloducha Moriartyho. Tu má tiež podobnú úlohu a pravdupovediac, on je typ herca, ktorého si v inej než zlodušskej roli ani neviem predstaviť.
Celkovo sa mi táto moja prvá zhliadnutá bondovka páčila. Priateľ síce hovoril o samých klišé scénach, mne sa to však páčilo a Daniel Craig bol super. Preto som sa rozhodla pozrieť si aj Casino Royal, Quantum of Solace a Skyfall. A možno sa zo mňa stane fanúšik bondoviek :)

nedeľa 8. novembra 2015

Decembrová EMMA a týždeň v skratke


Tento týždeň bol krutý. Už od nedele som cítila, že na mňa niečo lezie a vedela som, že teda pravdepodobne budem chorá. V pondelok som preto nešla do práce v naivnej predstave, že deň voľna to napraví a v utorok už budem fit. Samozrejme, nestalo sa tak a zhoršilo sa to. V práci som však nechcela vymeškať a tak som poctivo chodila ďalej. Našťastie, dnes som už relatívne okej, z čoho sa fakt teším, pretože mi veľmi chýba cvičenie.
Aj napriek chorobe som však cez týždeň nezaháľala, čo sa mojich kabeliek týka. Keďže sa blíži čas Vianoc, mám nachystaných niekoľko modelov, na ktorých treba rýchlo pracovať. U mňa vznikol jeden zaujímavý paradox- čím viac som chorá alebo v strese, tým viac spravím. Preto sa ani nečudujem, že som tento týždeň jednu kabelku prerobila, druhú dokončujem a ešte som stihla dať na šablóny aj peňaženku.
V piatok som som si kúpila EMMU, aby som pri nej cez víkend zrelaxovala, poobkukávala nové trendy, naladila sa na vianočné témy, keďže ide o decembrové číslo. Avšak, čakala som márne. Toto posledné číslo ma celkom sklamalo, nie je tam nič vianočné, ani nič extra inšpirujúce, s čítaním to tiež nie je ružové. Niekedy mám pocit, že ide o stále dokola obmieľané témy, každá strana obsahuje rozsiahlu reklamu a inzerciu a veci, čo si ako čitateľky máme kúpiť stoja tak veľa, že uvažujem, či EMMU čítajú len samé manažérky, ktoré si to môžu dovoliť. Asi si tento časopis kupujem skôr z nostalgie, lebo naozaj mám skoro každé číslo. Nuž, možno ho od Nového roka zamením za nejaký iný ženský časopis. 
Čo však zbožňujem na nedeliach je fakt, že k nám dorazí Lidl leták, kde si vždy rada prečítam inšpirujúce recepty od Ihnačáka, Paulusa, ale hlavne od Polákovej. A tematické týždne, tie sú najviac! :)